Vezikulárny Bazalt

Popis

Vezikulárny bazalt je tmavá, jemnozrnná až afanitická vyvretá hornina, ktorá je charakteristická prítomnosťou početných dutín (vezikúl). Tieto dutiny sú výsledkom úniku plynov z lávy počas jej tuhnutia. Veľkosť a tvar vezikúl sa líši, môžu byť okrúhle, oválne alebo nepravidelné a ich veľkosť sa pohybuje od milimetrov po centimetre. Hornina je zvyčajne čierna, tmavosivá alebo tmavohnedá. Minerálne zloženie je typické pre bazalt: prevládajú plagioklasy (labradorit), pyroxény (augity) a olivín, s prímesou magnetitu a ilmenitu. Niekedy môžu byť vezikuly vyplnené sekundárnymi minerálmi ako sú zeolity, kalcit, chalcedón alebo opál, v takom prípade sa hornina nazýva mandľovec (amygdaloid).

Ako identifikovať

Farba

Tmavá, čierna, tmavosivá, tmavohnedá.

Lesk

Matný až zemitý, niekedy sklovitý na čerstvých lomoch minerálov.

Textúra

Afanitická (jemnozrnná) až porfyrická s vezikulárnou textúrou. Vezikuly sú dutiny po uniknutých plynoch.

Tvar kryštálov

Minerály sú zvyčajne príliš malé na to, aby boli viditeľné voľným okom. Fenokrysty (väčšie kryštály) plagioklasu alebo olivínu môžu byť prítomné v porfyrických varietách.

Štiepateľnosť

Minerály v bazalte (plagioklas, pyroxén) majú dobrú štiepateľnosť, ale v jemnozrnnej hornine je ťažko pozorovateľná. Hornina ako celok nemá štiepateľnosť.

Geologické prostredie

Vulkanické oblasti, lávové prúdy, štítové sopky, stredooceánske chrbty, riftové zóny, oceánske ostrovy. Vzniká na povrchu Zeme alebo v plytkých podpovrchových podmienkach.

Kľúčové fakty

• Tvrdosť: 5-6 na Mohsovej stupnici (pre jednotlivé minerály, hornina ako celok je krehká kvôli pórovitosti)
• Hustota: 2.0 - 2.8 g/cm³ (nižšia ako masívny bazalt kvôli pórovitosti)
• Kryštálová sústava: Minerály sú monoklinické (pyroxén, plagioklas) alebo ortorombické (olivín). Hornina je amorfno-kryštalická.
• Farba: Čierna, tmavosivá, tmavohnedá
• Lesk: Matný, zemitý
• Priehľadnosť: Opakný
• Lom: Nerovný, lastúrovitý (pre masívnu časť)
• Štiepateľnosť: Chýba (pre horninu ako celok)
• Zloženie: Prevažne plagioklas (labradorit), pyroxén (augity), olivín, s prímesou magnetitu a ilmenitu. Obsahuje dutiny (vezikuly).

Rýchla kontrola

• Farba: Tmavá (čierna, tmavosivá, tmavohnedá)
• Lesk: Matný až zemitý
• Vryp: Sivá až čierna

Fyzikálne charakteristiky

• Habitus kryštálov: Jemnozrnný až afanitický, s fenokrystami v porfyrických varietách. Charakteristická vezikulárna textúra.
• Typ štiepateľnosti: Žiadna pre horninu. Minerály majú dobrú štiepateľnosť.
• Typ lomu: Nerovný až lastúrovitý.
• Húževnatosť: Krehký.
• Typ lesku: Matný až zemitý.

Vznik

Vezikulárny bazalt vzniká rýchlym ochladzovaním lávy na zemskom povrchu alebo pod vodou. Počas výstupu magmy k povrchu a jej erupcie dochádza k poklesu tlaku, čo spôsobuje uvoľňovanie rozpustených plynov (najmä vodnej pary, oxidu uhličitého, sírovodíka) z magmy. Tieto plyny tvoria bublinky, ktoré sa zachytia v tuhnúcej láve. Ak je láva dostatočne viskózna a rýchlo tuhne, bublinky nemajú čas uniknúť a zostávajú v hornine ako dutiny (vezikuly).

Využitie

Vezikulárny bazalt sa používa ako ľahké kamenivo v stavebníctve (napr. do betónu), ako dekoračný kameň, v záhradnej architektúre, ako filtračný materiál a v niektorých prípadoch ako brúsny materiál. Jeho pórovitosť ho robí vhodným pre aplikácie, kde je potrebná nízka hustota a dobrá tepelná alebo zvuková izolácia. V minulosti sa používal aj na výrobu mlynských kameňov.

Rozloženie veku

Od prekambria po súčasnosť, bežný v geologicky aktívnych oblastiach.

Kde nájsť

Tipy na hľadanie

Podobné kamene

Vedecká klasifikácia

Trieda minerálu

Vyvretá hornina (extruzívna)

Skupina

Bazaltová skupina

Kryštálová sústava

Amorfno-kryštalická (minerály sú kryštalické, ale hornina ako celok je jemnozrnná s dutinami)

Chemický vzorec

Komplexná zmes silikátov (SiO2 45-52%), Al2O3, FeO, Fe2O3, MgO, CaO, Na2O, K2O, TiO2, P2O5.

Zloženie

Mafická hornina zložená hlavne z plagioklasu (labradorit), pyroxénu (augitu) a olivínu. Obsahuje 45-52% SiO2.

Preskúmať Vezikulárny Bazalt